3 zlaté pravidlá komunikácie

Väčšina nedorozumení v tímoch nevzniká z nedostatku inteligencie ani dobrej vôle. Vzniká z domnienok, z hľadania viny a zo sporov o to, kto má pravdu. Pred každou dôležitou diskusiou – a počas nej – si preto pripomínam tri pravidlá:

1. Nič, čo sa nepovedalo, neexistuje. Čo sa povedalo, považujem za úprimné.
2. Nikdy sa nehľadá vinník, vždy riešenie.
3. Nikdy sa nehľadá pravda, vždy sa hľadajú názory.

Poďme si ich rozobrať.

1. Nič, čo sa nepovedalo, neexistuje

Áno, viem – mali by sme vedieť čítať medzi riadkami. Toto pravidlo ťa však pozýva k tomu, aby si to, čo medzi riadkami čítaš a z druhého človeka vnímaš, explicitne pomenoval. Napríklad takto:

Mám domnienku, že by si chcel robiť viac s tímom a menej pripravovať štatistiky. Ako to vnímaš?

Alebo:

Vnímam, že túto prácu robiť nechceš, napriek tomu, že si úlohu prijal. Ako to skutočne máš?

Výsledok? Nekonáš na základe domnienok, ale na základe pomenovaných a potvrdených faktov. Komunikuješ transparentne a zároveň si overuješ ochotu oboch strán povedať, čo potrebujú alebo čo nechcú.

Druhá polovica pravidla je rovnako dôležitá: čo zaznelo, beriem vážne a ako úprimné. Ak kolega povie „áno, zvládnem to“, neprekrúcam to v hlave na „asi nie“. Ak mám pochybnosť, vrátim sa k prvej polovici a pomenujem ju.

2. Nikdy sa nehľadá vinník, vždy riešenie

Toto pravidlo je kľúčové vo chvíli, keď sa niečo pokazí. Namiesto hľadania, kto za to môže, ho môžeš tímu nahlas povedať, napríklad takto:

Stalo sa nám to a to. Je to skvelá príležitosť poučiť sa, aby sme boli ešte lepší. Potrebujem, aby sme si ako tím vyhradili hodinu na rozbor tejto situácie. Chcem, aby sme sa bavili o tom, čo, prípadne kto a kedy urobil, a potom na základe faktov navrhli, ako to nabudúce robiť inak. Nejde mi o to nájsť vinníka, ale nájsť ako skupina lepšie riešenie, aby ktokoľvek z nás do rovnakej pasce už nepadol.

Týmto pozývaš tím do učenia sa a rastu. Človek, ktorý chybu spravil, vám priniesol príležitosť – a ty ako manažér ju využívaš.

A čo s tým, kto situáciu spôsobil? Mne sa najviac osvedčilo požiadať ho, aby niesol zodpovednosť za spôsobené škody – primerane svojej roli. Tím si tak natrvalo zapamätá, že každé konanie má svoje dôsledky. Ak budeš dôsledný, ľudia pochopia, že nejdeš po trestaní, ale po poučení – a že ten, kto škodu spôsobil, má najviac práce s jej odstránením.

3. Nikdy sa nehľadá pravda, vždy sa hľadajú názory

Ak ideš po výsledku, zaujímajú ťa subjektívne názory, nie „jediná pravda“. Názory umožňujú slobodne sa vyjadriť bez potreby brániť pravdu, ktorej veríš ty alebo druhá osoba. Keď komunikuješ svoj názor, vieš, že je to tvoj názor – a ľahšie prijmeš, že iný človek má iný.

Pravda je ošemetná vec. Názor v sebe automaticky nesie zodpovednosť toho, kto ho vyslovil. Za „pravdu“ sa dá schovať – a práve tam v tímoch najčastejšie vznikajú rozpory.

Keď diskusiu držíš na úrovni názorov a rešpektu, tím si z každého názoru vezme to užitočné. Veľmi často tak vznikne skupinový názor, ktorý je oveľa adekvátnejší riešenému problému než názor ktoréhokoľvek jednotlivca.

Ako pravidlá použiť v praxi

• Pred stretnutím: napíš si pravidlá na papier alebo do pozvánky na stretnutie. Pri tímových retrospektívach ich môžeš povedať nahlas hneď na úvod.
• Počas stretnutia: keď cítiš domnienku, pomenuj ju ako otázku. Keď sa diskusia stočí k vine, vráť ju k riešeniu. Keď začne spor o pravdu, spýtaj sa: „Aký je tvoj názor a na čom ho staviaš?“
• Po stretnutí: urob si krátku reflexiu (nižšie).

Pozvánka do reflexie

Použi pravidlá na usmernenie svojej komunikácie pri najbližšej tímovej alebo osobnej diskusii. Ihneď potom si odpovedz:

• Ktoré pravidlo si použil a ako?
• S akým výsledkom?
• Čo si uvedomuješ pri spätnom pohľade na diskusiu?

Článok vychádza z mojej pripravovanej knihy Manažérske minimum. Komunikácii v tímoch sa venujem aj v mentoringu a na školeniach.

Pripravení na prvý krok?

Úvodný hovor trvá 20 minút, je zdarma a nezáväzný.

Rezervovať úvodný hovor zdarma →